Arnhem 1944

Arnhem 1944

V lete 1944 Nemci na západnom fronte ustupovali pred spojeneckou armádou vo veľmi rýchlom tempe. V nemeckých radoch sa šírila dezercia, jednotky rozpadnuté v boji prchali z frontu všetkými smermi späť do Nemecka. Vznikal strašný chaos. Úplnému rozkladu nemeckých jednotiek sa snažil zabrániť Walter Model - veliteľ skupiny armád "B" a vrchný veliteľ nemeckých vojsk na Západe. Jeho snaha o zorganizovanie odporu voči rýchlo postupujúcim Spojencom nebola veľmi úspešná a preto ho vo funkcii vrchného veliteľa vojsk na Západe 5. septembra 1944 vystriedal Gerd von Rundstedt (poslaný do penzie a vzápätí povolaný späť do služby). Von Rundstedt poveril obranou Belgicka generálplukovníka Kurta Studenta. Na tento účel vznikla 1. parašutistická armáda (boli to však narýchlo pozbieraní vojaci - väčšinou veteráni a invalidi, podľa Kurtovho názoru z celej armády bolo bojaschopných iba 3 000-4 000 mužov).

Napriek všetkým nemeckým snahám Spojenci rýchlo postupovali, pretože rozbité nemecké oddiely sa len ťažko znovu formovali dohromady (vznikali bojové skupiny - Kampfgruppen - útvary rôznej veľkosti, väčšinou nazvané podľa svojho veliteľa). Pomer síl bol jasne naklonený Spojencom: vojaci 1:2; delostrelectvo 1:2,5; tanky 1:20; letectvo 1:25. Spojenci mali na Západe 2 000-2 500 tankov a 49 divízií - Nemci mali na papieroch síce 45 peších a 15 pancierových divízií, no v skutočnosti asi len 27 divízií a 100 tankov (väčšina tankových divízíí už takmer neexistovala).

Von Rundstedt v čase svojho nástupu vyslovil domnienku, že Západný front by sa mohol stabilizovať, no čas k tomu potrebný museli Nemcom poskytnúť Spojenci. Bol si istý, že Spojenci o katastrofálnej situácii v nemeckej armáde nevedia.

Spojenci mali v tej dobe problémy samy zo sebou a naozaj nemali veľa času zaoberať sa situáciou v nemeckých radoch. Spojenecké zásobovanie bolo v kríze - Spojenci mali v činnosti len jeden prístav (Cherbourg) a 95% zásob stále putovalo cez invázne pláže. Železničná sieť vo Francúzsku bola odbojom dokonale zničená a tak sa všetky zásoby vozili po cestách, čo rýchlosti vôbec nepomáhalo.

Začali vznikať aj rozpory v taktike. Otázka bola, či pokračovať v doterajšej Eisenhowerovej (armádny generál Dwight D. Eisenhower - vrchný veliteľ spojeneckých vojsk v západnej Európe) taktike útoku na širokom fronte, alebo vzhľadom na problémy zo zásobovaním podniknúť len jeden mohutný úder. Viac generálov sa prikláňalo k jedinému úderu, lenže aj tu existovalo viacero alternatív. Prvou z nich bol útok Pattonovej 3. armády na Západný val (Nemcami nazývaný Siegfiedova línia), ktorú by podľa Pattona do 10 dní prekonali a vstúpili do Nemecka. Ďalšou z alternatív bol útok Montgomeryho 21. skupiny armád spolu s Bradleyovou 12. skupinou armád smerom na severovýchod. Cieľom tejto odvážnej operácie bolo zaistenie predmostia na Rýne a rýchleho dobytia Porúria ešte pred príchodom zimy.