KULTURA - kategorie, historie, pojmy

Subkultúra  nevzniká  len  v  malých,  izolovaných  preindustriálnych  spoločnostiach.  Čím  je 
kultúra  komplexnejšia,  tým  pravdepodobnejší  je  vznik  rôznych  subkultúr.  Základom  môže 
byť etnická príslušnosť, a i., väčšinou však vzniká na základe kombinácie viacerých činiteľov. 

Subkultúry  boli  skúmané  najmä  v  kontexte  sociálnej  stratifikácie,  etnickej  diferenciácie, 
náboženskej orientácie, mestského spôsobu života a deviantného správania. 

Napr. H. B. Holingstead v roku 1949 dokázal existenciu významného vzťahu medzi triednou 
pozíciou  rodičov  študentov  a  vzorcami  milostných  schôdzok  študentov.  Formuloval  potom 
obecnejšiu  tézu,  že  na  rovnakých  stratifikačných  úrovniach  vznikajú  špecifické  subkultúry, 
ktoré sa reprodukujú tým, že sa interakčne uzatvárajú voči odlišným stratifikačným úrovniam. 
Pravidlá  uzavretia  medzi  príslušníkmi  určitej  sociálnej  vrstvy  vedie  ku  vzniku  funkčného 
postojového,  hodnotového  a  normatívneho  komplexu,  ktorý  zahŕňa  postoje  k  práci,  ku 
vzdelaniu,  školskej  výchove,  móde,  jazyku,  hudbe,  cirkvám  a  náboženstvu,  organizovaným 
politickým aktivitám, etnickým menšinám atď., a ktorý sa prejavuje v podobnom a vo vzťahu 
k  iným  skupinám  špecifickom  životnom  štýle  a  spôsoboch  reagovania  na  opakujúce  sa 
sociálne podnety. 

B.  Bernstein  vo  svojich  výskumoch  odhalil,  že  mimoriadnu  rolu  pri  vzniku  a  najmä 
reprodukcii  subkultúry  hrá  proces  osvojovania  jazyka  a  osvojený  jazykový  kód.  V  rámci 
štúdia  deviantného  správania  vznikla  dokonca  špeciálna  škola,  ktorá  vysvětluje  dominantné 
správanie  predovšetkým  ako  dôsledok  sociálneho  učenia  vnútri  špecifickej  subkultúry.  Tak 
vznikajú subkultúry, ktoré sa významne vzďaľujú od dominantnej kultúry a širšej spoločnosti, 
hoci úplne nie sú oddelené nikdy, napr. subkultúra prostitúcie, organizovaného zločinu atď.