KULTURA - kategorie, historie, pojmy

Subkultúry majú niekedy tendencie k vedomému sebauzatváraniu, k vytváraniu skupinových 
subkultúrnych  hraníc,  ktoré  plnia  funkciu  sebaudržania  a  sebaochrany.  Tento  fenomén  bol 
zaznamenaný  v  správaní  napr.  subkultúry  ortodoxných  Židov  a  niektorých  náboženských 
skupín v USA. 

Subkultúry  si  často  vytvárajú  osobitnú  symboliku  a  tiež  svojbytný  jazyk.  Shibamoto  ešte  v 
roku  1987  doložil  existenciu  špecifického  ženského  jazyka  v  niektorých  vrstvách  japonskej 
spoločnosti.  Významná  symbolika  je  typická  pre  tzv.  kontrakultúru,  ktorou  rozumieme  takú 
subkultúru,  ktorá  vytvára  a  reprodukuje  normy  a  hodnoty,  ktoré  ostro  kontrastujú  s 
analogickými  normami  a  hodnotami  dominantnej  kultúry.  Nejde  teda  len  o  odlišnosť,  ale  o 
radikálne odmietnutie, o vedomú kontradikciu. 

G. Fine v roku 1979 zaviedol pojem ideokultúra, ktorý je analogický lingvistickému termínu 
idiolekt : každá skupina si vytvára vlastnú, špecifickú a neopakovateľnú kultúru ako produkt 
spoločnej  skúsenosti  a  pravidelnej,  opakujúcej  sa  interakcie.  Tento  pojem  je  funkčne 
použiteľný  len  vo  vzťahu  k  malým  sociálnym  skupinám.  Existujú  sociologické  štúdie 
mnohých subkultúr, napr. discosubkultúra, homosexuálna subkultúra, subkultúra pitia. Veľmi 
dôležitá  je  „teória  subkultúry  chudoby,“  ktorá  vysvetľuje  reprodukciu  chudoby  a  teda  aj 
reprodukciu  skupín  s  významne  nižším  sociálnym  statusom  ako  reprodukciu  určitého 
subkultúrneho spôsobu života.