Dejiny architektúry III
Níže je uveden pouze náhled materiálu. Kliknutím na tlačítko 'Stáhnout soubor' stáhnete kompletní formátovaný materiál ve formátu DOCX.
stavia monumentálne + motív stĺporadia
Palladiova architektúra:
Loggia Lanzi, Vicenza
Loggia ako krytý priestor vstupný
použil motív vysokého řádu = vertikálny prvok prechádza cez viacero poschodí
monumentálne riešenie fasády, prevažne stĺpy:
San Giorgio Magiore, Benátky (1566)
Il Reantore, Benátky (1576)
klasicizujúca architektúra = stĺpové priečelie, proporčná pevnosť
Basilica, Vicenza (1549)
pôdorys pripomína antický chrám
systém ochodzi až na poschodie, vo vnútri odskakujúce (odsadené) jadro
mestská stavba: slúžila ako trhovisko v prízemí, v poschodí zasadala mestská rada
motívy na budove = proantické stopy
Chiericati, Vincenza (1550)
kolonáda tvorí hlavný motív priečelia = nielen stĺporadie
Teatro Olimpico, Vincenza
s antickým Rímom odišla aj téma divadla = Palladio oživuje
nad hľadiskom je namaľovaný strop ako modrá obloha
Pôdorys
Hľadisko, úzka čas javiskovej plochy
Vyslovene renesančná záležitosť = renesančná (centrálna) perspektíva = v priehľadoch steny sú otvory ktoré pokračujú ďalej chodbami
všetko je drevo = hľadisko drevo + štuka
La Rotonda (1550, Villa Capra)
renesančná vila = osadená do prírody, hospodárske budovy odsunuli stranou = tvorba umelo vytvoreného prostredia, slúžila k zábave, služobníctvo dôležitá súčasť
pravouhlý stret s centrálnym kruhom = centrála až do kupole
Súbor miestností dookola = prepojené medzi sebou, môžeme chodiť dookola
trojuholníkové segmenty v pôdoryse: schodiská do poschodia = súkromné časti a spálne na prespanie
Vretenové schodiská, sú moc úzke, nemôžu ísť dvaja vedľa seba
dom je prístupný zo 4 strán cez schodiská a stĺpové portiká = antika
efekt pozície vnútri = ak sú otvorené vchodové dvere vidíme na druhú stranu domu
vila je aktuálne súkromný pozemok, niekedy sa otvára verejnosti
Villa Malcontenta, Mestre
má stĺpový portikus, motív vonkajšieho schodiska
pôdorys – od začiatku robí proporcie zlatého rezu
Ranná renesancia na Morave (1492)
Vzory z Talianska
O rok neskôr sa objavuje už aj v Prahe na hrade = vladislavská sála
gotika na prízemí ale zdvojené renesančné pravouhlé okná (z roku 1493)
Pražský kráľ Ferdinand – inicioval nové časti hradu a taktiež ho spojil s mestom
Nové časti: jazdiareň, cisársky rybník, bažantnica, míčovna...
Renesančná záhrady:
Štepnice = ovocná záhrada, ovocné stromy sú zastrihané do útvarov
květnice = pestovanie kvetiniek
úprava plôch do ornamentov
Zaľúbený do zastrihávania kríkov = častokrát labyrinty
Záujem o celok = nie len budova ale aj okolie
V renesancii sa upravuje uzatvorenie (trojlodie) sv. Víta
Aj Kláštor sv. Jiří – ženský kláštor
21.10.2019
Belvedér kráľovnej Anny
dnes súčasť pražského hradu
zmenený pôdorys prízemnej časti, pridaná arkáda
Antonín Balšánek – osobne sa angažoval k záchrane Belvedéru, nenechal ho zchátraný zbúrať
Bonifác Wolhmuth – spojený s radou rekonštrukcii s Pražským hradom v renesancii, pridal poschodie a strechu s dvojím zakrivením
Paulo del la Stella – hovorí sa že priniesol do Prahy model s renesančnou arkádou, začalo sa to realizovať, Ferdinand túto stavbu daroval svojej žene kráľovnej Anne
V ose sa nachádza oblúk – je ich 13 (tradičné číslo 3, 5 7, ....), v hlavnom priečelí 5
V poschodí bol tanečný sál
V detailoch výzdoby môžeme nájsť malých psov = symbol vernosti