KULTURA - kategorie, historie, pojmy

Je to vnútorne spätý, logický a funkčný celok, ktorý vtláča každej kultúre jej charakteristickú 
tvár. 

Pri  štúdiu  kultúry  moderných  spoločností  možno  identifikovať  typické  kultúrne  komplexy, 
ktoré paralelne fungujú v rôznych odlišnostiach života spoločnosti. 

Výskumy  preliterárnych  spoločností  oproti  tomu  dokázali  existenciu  sociokultúrnych 
systémov  primárne  spätých  s  jedným  základným  kultúrnym  komplexom  (napr.  s  lovom 
určitého  zvieraťa  alebo  pestovaním  určitej  plodiny).  Na  označenie  radu  vzájomne  spätých 
kultúrnych  komplexov  používajú  niektorí  sociológovia  a  antropológovia  pojem  kultúrna 
konfigurácia, čo je napr. súčasný typ industriálnej spoločnosti, ktorá je dnes charakteristická 
pre mnoho sociokultúrnych systémov spätých funkčnou i štrukturálnou závislosťou. 

Problematiku kultúrneho komplexu anticipoval už L. Frobenius, ktorý explicitne upozornil na 
fakt, že kultúrne prvky sú vzájomne späté do určitých súborov. Ich vnútorná integrácia však 
preňho  nepredstavovala  primárny  výskumný  problém,  pretože  –  podobne  ako  jeho 
nasledovníci  (F.  Graebner,  B.  Ankermann,  W.  Schmidt)  venoval  pozornosť  najmä  difúzii 
kultúrnych  prvkov  a  kultúrnych  komplexov.  Predstavitelia  európskeho  difuzionalizmu 
rovnako ako ich americkí  kolegovia (F. Boas, C. Wissler, A. L. Kroeber) majú síce značnú 
zásluhu na presadení pojmov kultúrny prvok a kultúrny komplex ako významných nástrojov 
empirického  štúdia  kultúrnej  difúzie  a  migrácie,  ale  problematika  systémového  výskumu 
kultúrnych komplexov ako vnútorne integrovaného systému zostala na okraji ich záujmu.