KULTURA - kategorie, historie, pojmy

Wisslerova  koncepcia  centra  a  periférie  kultúrnych  oblastí  vychádza  z  difuzionistického 
predpokladu,  že  zo  spôsobu  rozšírenia  kultúrnych  prvkov  sa  dajú  vyvodiť  historické 
súvislosti. Bol presvedčený, že kultúrne prvky inklinujú k tomu, aby sa rozširovali všetkými 
smermi zo svojho pôvodného zdroja. Početnosť výskytu starších kultúrnych prvkov je preto 
vyššia než mladších, ktoré nemali čas sa rozšíriť. Za centrum kultúrnej oblasti a súčasne jej 
najstarší bod pritom pokladá miesto s najväčšou koncentráciou týchto kultúrnych prvkov. 

Na základe tejto  svojej  koncepcie Wissler vypracoval  klasifikáciu  indiánskych kultúr podľa 
dominantných  kultúrnych  rysov  a  geografických  oblastí  (jeho  prvá  mapa  zahŕňa  10 
kultúrnych oblastí v Severnej Amerike, 4 v Južnej Amerike a 1 v Karibskej oblasti). 

Wisslerovu  koncepciu  kultúrnych  oblastí  a  mapu  kultúrnych  areálov  domorodej  Ameriky 
ďalej rozpracoval a modifikoval A. L. Kroeber. V priebehu 20. a 30. rokov boli vypracované 
klasifikácie kultúrnych oblastí Afriky (M. J. Herskowits-1924,1930), Nového Zélandu (H. D. 
Skinner – 1921), Madagaskaru (R. Linton – 1927) a i. 

Kultúrny okruh 

Je to geografická oblasť, pre ktorú je charakteristický výskyt spoločných kultúrnych prvkov a 
kultúrnych komplexov. 

Kultúra  každého  kultúrneho  okruhu  vykazuje  zvláštne  rysy,  ktorými  sa  líši  od  ostatných 
kultúrnych okruhov 

Vzájomne  späté  alebo  spoločne  sa  vyskytujúce  kultúrne  prvky,  typické  pre  určitý  kultúrny 
okruh možno identifikovať na úrovni artefaktov, sociokultúrnych regulatívov a ideí. 

Problematiku  kultúrnych  okruhov  anticipovali  vo  svojich  prácach  už  predchodcovia 
nemeckého  difuzionalizmu  F.  Ratzel  a  L.  Frobenius.  Za  tvorcu  teórie  kultúrnych  okruhov 
možno  považovať  až  F.  Grebnera,  zakladateľa  nemecko-rakúskej  školy.  Svoju  koncepciu 
kultúrnych okruhov predložil roku 1904. Na základe podobnosti kultúrnych prvkov vymedzil 
difuzionistický  model  v  Oceánii  a  B.  Ankermann  v  Afrike.  Teoretické  zdôvodnenie  podal 
Grabner  roku  1911  v  práci  Methode  der  Ethnologie,  v  ktorej  vytýčil  ako  základný  cieľ 
etnológie  štúdium  kultúrnej  difúzie  a  migrácie  obyvateľstva  v  dejinách  a  rekonštrukciu 
pôvodných  historických  kultúrnych  okruhov.  Vo  výklade  dejín  kultúry  vychádzal  z 
predpokladu,  že  počiatky  vývoja  ľudstva  sú  späté  s  pôvodne  izolovanými,  vzájomného 
kontaktu  zbavenými  pospolitosťami,  ktoré  v  Ázii  vytvorili  rad  prvotných,  základných 
kultúrnych okruhov (Kulturkreisen). Ďalší vývoj kultúry už ale nie je založený na nezávislej 
inovácii a tvorivosti rôznych národov a kultúr, ale na možnosti vzniku a rozvoja kultúrnych 
kontaktov,  ktoré  umožnili  (najmä  v  období  sťahovania  národov)  rozšírenie  pôvodných 
kultúrnych prvkov a komplexov do celého sveta. Kultúrne javy, ktoré majú svoj pôvod v Ázii, 
prenikli  do  ostatních  svetadielov,  kde  historicky  rôzne  kultúrne  okruhy  navrstvené  na  seba 
dali vzniknúť tzv. kultúrnym vrstvám.