KULTURA - kategorie, historie, pojmy

Ďalšie  rozpracovanie  koncepcie  kultúrnych  okruhov  je  spojené  s  najvýznamnejším 
predstaviteľom  školy  kultúrnych  okruhov  W.  Schmidtom,  ktorý  v  práci  Handbuch  der 
Methode der Kulturhistorischen Ethnologie (1937) systematicky rozvinul teóriu i metodológiu 
výskumu kultúrnych okruhov. Vychádzal z predpokladu, že kultúrne kontakty sa netýkajú len 
jednotlivých  kultúrnych  prvkov,  alebo  malých  skupín,  ale  že  procesy  migrácie  a  difúzie 
zahŕňajú  celé  kultúrne  komplexy,  obsahujúce  všetky  významné  oblasti  materiálnej  a 
duchovnej kultúry (ekonomiku, náboženstvo, zvyky, obyčaje atď.) 

V  dobe  rozkvetu  difuzionalizmu  našla  kultúrno-historická  metóda  výskumu  kultúrnych 
okruhov mnoho stúpencov v Európe; v priebehu ďalších rokov sa však stále viac prejavovala 
celková  špekulatívnosť  modelov  kultúrnych  okruhov  a  kultúrnych  vrstiev,  jednostrannosť 
difuzionistického  výkladu  kultúry  a  redukcia  kultúrneho  vývoja  na  púhe  premiestňovanie  a 
prevrstvovanie  niekoľkých  kultúrnych  okruhov.  Ku  kritickému  prehodnoteniu  školy 
kultúrnych  okruhov  výrazne  prispelo  aj  zavedenie  nových  exaktných  metód  a  techník 
antropologického  a  archeologického  výskumu  (rádio  karbónové  datovanie  a  i.).  Koncepcia 
kultúrnych  okruhov  ako  nástroja  difuzionistického  výskumu  kultúry  napriek  tomu  zohrala 
významnú úlohu v európskej etnografii, etnológii a archeológii 1. polovice 20. storočia. 

Kultúrny komplex 

Týmto  termínom  označujeme  súbor  vzájomne  závislých  alebo  integrovaných  kultúrnych 
prvkov, resp. funkčné zoskupenie okolo dominantného kultúrneho prvku.