Den D - Invaze v Normandii 6. června 1944

O 10. hodine už bolo na pobreží šesť práporov vojsk a postup do vnútrozemia zdržoval viac príliv ako nemecká obrana. Nedá sa povedať, že by Nemci nekládli žiadny odpor. Kombináciou náhod bol však hlavný útok vedený tak, že sa vyhol najsilnejším nemeckým opevneniam. Na pláži Utah sa vylodilo asi 23 250 ľudí, 1 742 vozidiel a 1 695 ton výbavy.

Vyloďovacie člny smerujúce k pláži Omaha plávali v silnejšom vetre a na rozbúrenejšom mori než člny, ktoré sa vylodili na pláži Utah. Pláž Omaha mala nevýhodu v tom, že za piesočnými dunami boli útesy vysoké niekedy až 50 metrov. Navyše Omahu letectvo vôbec nebombardovalo. Obranné pozície boli od mora dobre skryté a 40 minút ostreľovania z krížnikov ich nemohlo zlikvidovať. Navyše nemecká obrana Omahy - 352. pešia divízia bola nielen početnejšia ako 709. divízia brániaca Utah, ale sa skladala aj zo skúsenejších vojakov. Na pláži bolo osem veľkých diel v betónových bunkroch, 35 protitankových diel taktiež v bunkroch a 85 guľometov, umiestnených tak, že mali pod kontrolou celú pláž.

Vyloďovacie člny mali meškanie, navyše dva z nich s delami na palube sa potopili skôr, ako doplávali na miesto prestupu vojakov z lodí do člnov. Z 32 tankov Sherman DD, vyložených 5 km od pobrežia ostalo 27 v mori. Desať vyloďovacích člnov potopilo more. Bolo stratených 22 húfnic a jeden pechotný kanón. Nemecká paľba začala hneď, ako sa na obzore zjavili vyloďovacie člny. Pre amerických pozorovateľov nebolo ľahké rozhodnúť, ktorým smerom má pechota postupovať, pretože vybuchujúce strely z krížnika Nevada zahalili bojisko do prachu a dymu.

Situácia nevyzerala pre Spojencov práve najlepšie. Iskrička nádeje vznika okolo 7:30 hod., keď malé skupinky vojakov začali prekonávať drôtené zátarasy a hľadali cestu ďalej cez mínové polia. Osem amerických a tri britské torpédoborce svojou streľbou poskytli neoceniteľnú podporu. Karta sa pomaličky, ale isto začala obracať.

Okolo deviatej hodiny celé skupiny vojakov, ktoré prenikli medzi nemecké pozície, začali postupne likvidovať jednotlivé nemecké miesta odporu. Okolo desiatej hodiny učinil generálmajor C.R. Huebner, veliteľ útoku, závažné rozhodnutie. Zastavil prísun vozidiel a techniky na pláže, pretože tam iba prispievali ku všeobecnému zmätku a posilnil prísun pechoty. Na jeho žiadosť o podporu námorného delostrelectva sa torpédoborce priblížili k pobrežiu na jeden kilometer. Okolo poludnia začala nemeckým delám dochádzať munícia a pre naprostú prevahu Spojencov vo vzduchu a na mori nebolo možné ju doplňovať.

Medzitým tri roty amerických Rangers podnikli odvážny a veľmi neobvyklý útok na batériu v Pointe du Hoe. Za pomoci rebríkov a lán zdolali skalné útesy a krytí paľbou z dvoch torpédoborcov pevnosť dobili.

Do zotmenia držali Američania pás francúzskej pôdy asi desať kilometrov dlhý a tri kilometre široký. Behom noci prišli ďaľšie posily, asi s 34 000 vojakmi. Na pobreží bolo predmostie zabezpečené. Deň bojov stál americkú piatu armádu 3 000 životov, 50 tankov a 26 diel. Naviac Američania stratili 50 vyloďovacích člnov a 10 väčších lodí. Plán vylodenia na pláži Omaha nebol ani zďaleka splnený. Avšak boli to prostí pešiaci, ktorí sa napriek omylom svojich veliteľov vyloďovali a udržali strategicky dôležitý pás zeme.