Prehľad a význam nastavení BIOS

Dostávame sa k nastaveniam parametrov, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú výkon systému. Začneme voľbami L1 a L2 Cache – nimi povoľujeme/zakazujeme využívanie Cache pamätí. Sú to malé pamäte, zväčša integrované priamo v mikroprocesore, ktoré podstatne urýchľujú jeho prácu tým, že načítajú najčastejšie naposledy používané dáta a tým značne urýchľujú prístup k nim. Niektoré staršie CPU neobsahujú L2 Cache – buď je integrovaná na základnej doske (Pentium/MMX, Cyrix/ M2, AMD K6), alebo ju systém vôbec neobsahuje – to je prípad starších CPU Intel Celeron s jadrom Covington – pri týchto Celeronoch je preto nutné pamäť L2 Cache v Setupe zakázať. Inak ich samozrejme aktivujeme.

Voľba System BIOS Cacheable znamená, že obsah BIOSu sa načíta do rýchlej operačnej pamäti a tým môže zvýšiť výkon systému.

Graphic Win Size (niekedy AGP Aperture Size) sa nachádza v novších systémoch vybavených AGP zbernicou a určuje, aké množstvo fyzickej operačnej pamäte bude grafický subsystém využívať pre AGP texturing – teda na uchovávanie textúr. Túto hodnotu je ideálne nastaviť na polovicu fyzickej pamäte. Týmto nastavením môžeme zvýšiť výkon najmä pri nových grafických kartách a predovšetkým v hrách.

DRAM Timing slúži na konfiguráciu práce fyzickej pamäte – na výber máme možnosti od konzervatívneho Normal až po agresívne – Ultra a naša voľba bude závisieť od kvality používaných pamätí a tiež od ďalších nastavení v tejto položke. Pri problémoch s prácou operačnej pamäte tiež môžeme aktivovať nastavenie Safe.

SDR/DDR CAS Latency určuje zdržanie (v hodinových cykloch) medzi tým, keď pamäť dostane isté dáta, a ich spracovaním. Toto nastavenie teda determinuje počet pracovných cyklov nutných na kompletizáciu prvej časti transferu. Zníženie CAS Latency na 2.5 resp 2,0 môže významne urýchliť prácu pamätí, a teda aj PC, ale na druhej strane môže viesť k nestabilite, ba až k strate dát v operačnej pamäti. Jeho nastavenie teda predurčuje kvalita používaných pamätí. Preto ak chceme používať nastavenie CAS Latency 2T, mali by sme si už priamo kúpiť pamäte, ktoré ho podporujú. Tie síce sú o niečo drahšie, ale umožnia nám väčšie experimentovanie s nastaveniami. Zaujímavý je aj vzťah medzi pracovnou frekvenciou pamätí a CAS Latency – pri ich vyššej frekvencii musíme nastaviť vyššiu latenciu a naopak, z čoho vyplýva, že ak chceme pamäte pretaktovávať, je žiaduce zároveň zvýšiť CAS Latency. K tejto problematike ešte jedna poznámka – mnohé PC systémy pracujú rýchlejšie pri synchrónnom takte FSB zbernice a pamätí, preto je niekedy paradoxne efektívne aj znížiť frekvenciu pamätí, ale pritom znížiť ich CAS Latency. O tomto probléme sa diskutovalo napríklad pri čipsetoch SiS pre platformu AMD, ktoré v asynchrónnom móde podávali o dosť nižšie výkony nielen v pamäťových testoch.