Prehľad a význam nastavení BIOS

Prehľad a význam nastavení BIOS

BIOS – Basic Input Output System – je rozhraním medzi hardvérovou a softvérovou vrstvou PC. Sprostredkováva základnú komunikáciu s hardvérom a predstavuje štandardizované programové rozhranie, pretože vstupné parametre procedúr sú jednoznačne definované. Býva uložený v pamäti FLASH typu EEPROM (Electrically Erasable Read-Only Memory) na základnej doske v oblasti, v ktorej mikroprocesor začína svoju činnosť po privedení napájania. K jeho funkciám patrí aj zavádzanie operačného systému PC, ktorému ďalej poskytuje prostriedky pre realizáciu viacúrovňového prostredia. Po inicializácii vykonáva BIOS tieto základné kroky: nastaví konfiguráciu PC z CMOS, vykoná autonómny test PC, iniciuje periférie, nainštaluje obslužné rutiny prerušení BIOSu, vyhľadá svoje rozšírenie na prídavných zariadeniach (vlastný BIOS majú napríklad grafické karty a SCSI disky), prevedie inštaláciu týchto rozširujúcich rutín a nakoniec spustí zavedenie operačného systému.

Nie je našim cieľom a nie je to ani priestorovo môžné, presne popísať v tomto článku všetky funkcie BIOS. Preto sme sa sústredili na v súčasnej dobe najbežnejšie funkcie ovplyvňujúce výkon a stabilitu PC systému. Ide najmä o bežné nastavenia starších BIOS, novším sa budeme venovať v seriáli v tlačenej podobe časopisu PC Space (od čísla 4/2003).

Popis základných položiek Setupu BIOSu

1. Standard CMOS Setup

V tejto položke nájdeme nastavenia systémového dátumu a času, ako aj nastavenia a konfiguráciu geometrie IDE zariadení – pevných diskov, CD ROM/DVD mechaník či napaľovačiek. Tu musíme vhodne zvoliť zapojenie týchto zariadení na jednotlivé pozície, pretože inak môžu nastať konflikty vedúce k ich nestabilite. Pevný disk, na ktorom je nainštalovaný OS teda ponecháme na kanály Primary master a pokiaľ máme v systéme už len CD/DVD mechaniku, je najlepšie dať ju na samostatný – sekundárny master kanál. Čo sa týka pevných diskov, ich detekciu je optimálne nechať na HDD Auto Detection. Ďalej tu nastavíme parametre disketovej mechaniky.

2. Advanced Setup

je z hľadiska výkonu a stability PC najrelevantnejšia položka Setupu.

Okrem iného tu určujeme poradie, v akom bude systém hľadať médiá, z ktorých prebehne Bootovanie OS – teda Boot Sequence. Napríklad môžeme preddefinovať tri takéto médiá (v ponuke je široká škála od pevných diskov, FDD, ZIP a CD ROM mechaník cez sieť až po médiá pripojené cez rozhranie USB.

V zásade platí, že voľbu first boot device ponecháme na IDE-0, iba v prípade potreby inštalácie nového OS či zavedenia systému s CD/FDD mechanikou ju zmeníme na tieto zariadenia.

V Advanced Setup tiež aktivujeme, resp. zakazujeme technológiu SMART, týkajúcu sa pevných diskov. SMART (Self Monitoring, Analysis And Reporting Technology) je technológia podporovaná novšími diskmi, umožňujúca skorú predikciu problémov HDD a varovanie pred nimi. Jej povolenie nám tiež umožní kontrolu stavu HDD cez sieť; niektorí odborníci však tvrdia, že jej povolenie môže viest k občasným spontánnym reštartom PC zapojeného do siete. Preto ak nevyužívate utility schopné poskytnúť vám výstupné dáta tejto technológie (napríklad nami už opísaný SpeedFan), je lepšie túto technológiu v Setupe BIOSu nepovoliť.