Dejiny architektúry IV

Parížske knižnice- Hentri Labrouste- St. Geneviéve 1843-50- Pripomína renesanciu, prorenesančné motívy- experimenty hľadajúce novú cestu. Je to hmotná stavba s tlustými zdi a okenné otvory reflektujú oblúkovosť zdiva, konstrast kovovej konštrukcie vloženej do interiéru- zastropenie. Stĺpiky uprostred vnímame veľmi subtilne.

Henri Lebrouste- národná knižnica -Paríž- interiér taží zo sústavy kupolí na pendatívoch. Žiadne mohutné piliére ale subtilné kovové stĺpy. Ďalší krok vpred.

Na rieke Marna, Noisel – 1867- továrňa na čokoládu – diagonálne táhla- priznaná konštrukcia, na fasáde nové členenie. Zavetrovanie kovovej konštrukcie.

Kov v 19. storočí je fenomén ktorý samozrejme pokračoval ďalej aj v 20 storočí a frčí dodnes.

BETON-

Joseph Paxton- nové materiály, hľadanie materiálu ktorý nahradí kameň. Rímsky betón- emplekton, zmes vápenca .. Patent na umelý kameň, pražený vápenec, piesok, voda- zmes podobná betónu. Odlitky vo formách- zložité profilované tvary- vzhľad aj vlastnosti kameňa. Do 30-40 roky 19. st. bol rozvoj pomalý až pokiaľ sa nenaskytla možnosť priemyselného spracovania vápenca.

Joseph Monier- monierové kvetináče, bol to záhradník, z umelého kameňa odlievali kamene, monierova sieť- výstuha nech sa kvetináče nerozbíjajú. Základ pre následné úvahy. Počiatky železového betónu.

F. Hennebique- prvé konštrukcie zo železobetónu- jednoduché dosky na podlahe, strope, vložené železné výstuže. Podpora, preklad, deska. Základné poznatky o výstuži, následne ďalšie technické poznatky- vertikálne podpory s najtenšími doskami- problém prepichnutia dosky podporou- to miesto musí byť zo železa. Stĺp – špirály atď....

1860- oceľ- do spojenia s betónom tiež. Vyvíjalo sa to ruka v ruke, tenké struny oceli, pružnejšia.. jediný problém bolo teplotné zatížení- z oceli sa stane obyčajné železo- krehké nie pružné.

Paríž- rue danton- Hennebique- celé zo ŽB, škaredé :D

Montmartre- Kostol sv. Jana – betonová konštrukcie, Anatole de Baudot

Orly u paríže, hangáry.. železobetónová konštrukcia- rozpon 80 m, výška 56 m oblúk tlustý 7,5 m.

HISTORIZMUS 19. st. – situácia okolo 19 st., hľadanie čo ďalej- nové experimenty kovových konštrukcii, množstvo stavieb bolo rozobratých, nebola to predstava o trvalej hodnote. Je to doba bohatnúcej Európy, rozvoj priemyslu, obrovské kolónie, ktoré Európu vyživujú. Rozvoj Anglicka ťaží hlavne z kolónií a námornej preprave, obchode. Patrilo jej Kanada, India, Časť Afriky, Filipíny a ostrovy, Nový Zéland, Austrália.. atď. Impérium mimoriadneho rozsahu. Ďalšia veľmoc Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Belgicko, Španielsko. Revolúcie, národná identita- Francúzsko, Nemecko (Klenze.. ) Rakúska monarchia- národnostný problém .. architektúra často s prívlastkami národný..

Vzťah architektúry obytných sídiel s dobou, doprava- nový fenomén doby. Objavuje sa viadukt, vlaky.. vzniká veľa priemyselných budov častokrát v centre mesta (viď Brno – napr. Vaňkovka)