DEJINY ARCHITEKTÚRY II

Hagia Sofia v Konštantínopole

• Vrchol byzantskej architektúry, snaha vytvoriť najlepšiu stavbu práve tam v rámci súperenia s bazilikou Svätého Petra v Ríme

• 6. storočie (od 532) sa začína stavať

• Pôdorys – štvorec s kupolou, kupola má cez 30 metrov, v porovnaný s panteónom je tuto kupola postavená vyššie

  • postavenie: z dvoch strán je to systém oblúkov, z druhých dvoch strán sú to štvrť gule

• Autory: Anthemios z Trallu, Isidor z Milétu,

• byzantský cisár Justinián II. dal postaviť túto stavbu

• Priestor má nartex, átrium + samostatne stojace baptistérium

• Kresťanská stavba, neskôr po dobití Istanbulu Islamom sa dostavali minarety

• Výzdoba: kresťanské motívy dodnes zachované

• Hovorí sa že žiadna hlavica nie je rovnaká, každá ma iný motív

• Kupola – v časti päty sú koľ dokola okná na ktorých hrozivo drží zvyšok ťažkej kupoly

• Obrovský priestor, obdivuhodné riešenie osvetlenia celého priestoru mnoho otvormi

• Má svoju kópiu

• Bazilika cistern (rok 542)

  • zásobáreň na vodu

  • dochované byzantské stĺpy, klenby, oblúky

• Architektúra Balkánu s charakterom Byzancie: príklad Svätý Hosios Lukas v Grécku, Mistras (kláštorné mesto), Svätý Markus v Benátkach (vládca benátskej republiky = znak telo leva ktorý sa opiera o knihu)

• Románska bazilika Katedrála svätého Fronta vo Francúzsku Perigeux – päť kupolové usporiadanie

5. prednáška

Veľká Morava

• 847-49 roky spojená s vyšším záujmom o Veľkú Moravu a jej problematikou

• Územie Slovanov – vrchol architektúry bola kamenná arch. s klenbami

• Etapa ktorá sa formuje od 7. storočia, končí okolo roku 1000 kedy už neexistuje

• Obdobie kde sa šíri kresťanstvo

• Cyrilo Metodova misia – cesta ku kresťanstvu

• Vplyvy: Západofrancúzka ríša (dnešné Francúzsko), Byzantská ríša

• Archeologické nálezy: symboly s krížom, Veľkomoravské gombíky (zlaté, rôznej veľkosti), spony, fresky, časti postrojov - ramene,

  • Gombík je posiaty maličkými guličkami (problematika čo sa týka výroby) , Moravský gombík je mimoriadna vec

Významné časové úseky:

• Rok 830 – moravský vojvoda Mojmír, po vypudení Pribinu (z oblasti dnešnej Nitry) zakladá Veľkomoravský štát

• 861/62 – prvá Veľkomoravská misia – žiadosť cirkvi o osamostatnenie VM od Východofranskej ríše (nepodarilo sa)

• 863/64 – posolstvo do Byzancie k cisárovi Michalovi III – vyslal Konštantína a Cyrila na VM aby šírili základy písma v staroslovanskom jazyku a hlaholike

• 867/68 – Cyril a Metod prichádzajú z VM do Ríma, územie VM vkladá do právomoci rímskej kurie

• 869 – zomiera Konštantín ktorý pred smrťou prijal meno Cyril, Metod sa vracia ako arcibiskup na Moravu

• 880 – Rímska kurie uznala VM, povolila používanie slovanského jazyka pri bohoslužbe

• 885 – Metod zomrel

• 910/14 vládne tu český vojvoda Vratislav