Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 7.8

33.

SVĚTOVÁ ZDRAVOTNICKÁ ORGANIZACE

Svetová zdravotnícka organizácia –SZO/WHO po anglicky- bola založená po druhej svetovej vojne
7.4.1948. Uvažovať sa o nej začalo už v roku 1945 a ústava bola schválená v roku 1946, kedy si
poslanci OSN povedali, že WHO vznikne po tom, ako jej základné dokumenty podpíše dvadsiaty šiesty
štát (asi nejaká symbolika alebo čo). WHO je špeciálne oddelenie OSN, nespadá však pod neho. Má
rovnaké postavenie ako UNESCO a UNICEF, vlastný rozpočet, vedenie a členstvo. Členovia WHO sú
vládni vyslanci rôznych krajín, ktorí tiež poskytujú v jej mene finančné príspevky. Každý poslanec má
jeden hlas, nezáleží na tom koľko peniažkov priniesol.

Cieľom WHO je dosiahnutie čo najvyššej zdravotnej úrovne svetovej populácie. Právo na zdravie
považuje za jedno zo základných práv každého človeka, nehľadiac na rasu, pohlavie, vek a minulosť.

Najvyšším orgánom WHO je Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré sa každoročne schádza
v Ženeve. Celá WHO je decentralizovaná do šiestich oblastí, európske centrum je v Kodani.

WHO má za úlohu: poskytovať stále služby vo svetovom merítku, o ktoré môžu zažiadať všetky
štáty- boj proti infekčným chorobám. Zaisťuje odbornú pomoc vládam, ktoré o to požiadajú, napr. pri
živelných pohromách. Organizuje a podporuje výskum v oblasti starostlivosti o zdravie.

Vo svojej činnosti postupuje podľa starostlivo vypracovaných plánov zastrešujúcich obdobie približne
piatich až šiestich rokov.

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 9.8

34. ZDROJE A VÝCHODISKA EVROPSKÉ ZDRAVOTNÍ STRATEGIE, PROGRAMOVÉ
DOKUMENTY SZO, ZDRAVÍ 2020

Východisko WHO sa zakladá na štyroch tézach: 1.ľudia sú do značnej miery spolutvorcami svojho
zdravia. 2.rozvoj menších aktivít vedúcich ku zdraviu je možné, dokonca žiaduce podporovať. 3.
Cesta za ľudským zdravím musí byť uskutočnená len prostredníctvom ich vlastného záujmu
a aktivity. 4.skúsenosti WHO môžu tento proces vyvolať aj ho podporovať. Z histórie je dôležitá
Lalondova správa z r.1974- „Nová perspektíva zdravia Kanaďanov“, v ktorej zakotvuje potrebu
demokratickej zdravotnej starostlivosti. Práve v tomto období sa začal rozvíjať ekologicko-sociálny
model zdravia, čiže sa prestalo brať len ako absencia choroby.

Základné projekty WHO sú: CINDI, Healthy Cities, Healthy School a lokálne projekty rozvoja
zdravotníckych služieb. CINDI, alebo aj Countrywide Integrated Non-communicable Diseases
Intervention Programme pre bifľošov, sa týka vzdelávania populácie o neinfekčných, ale rozšírených
chorobách, ako je obezita, choroby KVS, alkoholizmus a pod. Healthy Cities je zamerané na
udržovanie životného prostredia a zdravotného stavu v mestách zapojených do tohto programu.
Apeluje na politické vedenie miest, aj na ich občanov. Healthy Schools sa stará os právnu výchovy
v školách, nielen o vzdelávanie. Dozerá na to, aby sa deti učili spoznávať a voliť správne hodnoty.