Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

Risk ratio: po urobení štúdie vložíme jej výsledky do tabuľky. A označuje ľudí, ktorí boli exponovaní
rizikovému
faktoru a chorobu dostali. B označuje
ľudí, ktorí aj napriek tomu, že neboli
rizikovému faktoru vystavení chorobu
dostali. C sú faktoru exponovaní ľudia,
ktorí chorobu nedostali a D sú zdraví
ľudia, ktorí rizikovému faktoru neboli

ani vystavený. S týmito číslami ďalej pracujeme a počítame RISK nemoci u exponovaných:

a RISK nemoci u neexponovaných:

. Následne tieto dve hodnoty dáme do pomeru a vyjde

nám Risk ratio:

.

Risk rate je založený na metóde osoba x čas.
Dáta z kohortovej štúdie hodíme do tabuľky.
Na vypočítanie Rate ratio si najprv
potrebujeme vypočítať RATE choroby

u exponovaných

a RATE choroby

exponovaní

neexponovaní

celkom

Choroba áno

A

B

A+B

Choroba nie

C

D

C+D

celkom

A+C

B+D

A+B+C+D

exponovaní neexponovaní celkom

Počet
ochorení/úmrtí

a

b

a+b

Osoba x čas
sledovania

P.texp

P.tneexp

P.ttotal

u neexponovaných

. A následne dáme tieto dve hodnoty do pomeru a získame RATE RATIO

.

23.

ATRIBUTIVNÍ RIZIKA (AR, AR%, PAR, PAR%) V PROSPEKTIVNÍCH A

RETROSPEKTIVNÍCH STUDIÍCH

Pri atributívnych rizikách počítame atributívne riziko (AR), podiel atributívneho rizika (AR%),
populačné atributívne riziko (PAR), podiel populačného atributívneho rizika (PAR%). Informujú
o počte ochorených, prípadne zosnulých v dôsledku pôsobenia rizikového faktoru. Výpočet rizík je
založený na počítaní pomeru dvoch incidencií- incidenica v exponovanej skupine Ie a incidenica
v skupine neexponovanej I0. Podľa toho ako tieto dve incidencie spočítame, dostaneme buď RR,
alebo AR.

, ak je RR väčšie ako 1 tak to poukazuje na to, že faktor ktorému boli osoby exponované je

naozaj rizikový, ak je menšie ako 1, tak je naopak protektívny. RR=1 znamená,že ochorenie na danom
faktore nezávisí. RR uvádza koľkokrát častejšie sa vyskytuje choroba u pacientov vystavených RF ako
u neexponovaných.

. Atributívne riziko udáva koľku ľudí
v skupine skutočne ochorelo kvôli RF. Ak ešte
tento rozdiel vydelíme incidenciou v exponovanej
skupine, vyjde nám podiel atributívneho rizika, čo
už nebude udávať počet ochorených, ale ich
percento. Výsledok atributívneho rizika môže
byť: rovný nule, kedy neexistuje žiadna závislosť.
Väčší ako 0 pri rizikových faktoroch, menší ako 0
pri protektívnych faktoroch a rovný incidencii
v exponovanej skupine znamenajú priamu
závislosť, všetky ochorenia sú dôsledkom
rizikového faktoru.

, udáva počet chorých z celej sledovanej
populácie, ktorých chorobu môžeme pripísať rizikovému faktoru. Legendy hovoria, že existuje ešte
jeden vzorček, kde sa používa atributívne riziko a celkový počet exponovaných Pe: .
PAR% tak musíme prvý vzorček ešte vydeliť Ic.

Príklad: U žien sa meral výskyt bakteriúrie po požívaní orálnych kontraceptív a sledovalo sa, či je to
rizikový alebo protektívny prvok.