Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

19.

PREDIKTIVNÍ HODNOTA DIAGNOSTICKÝCH TESTŮ, S ČÍM SOUVISÍ

Ukazovateľ predikcie je dôležitý hlavne pre človeka, na ktorom bol test robený. Je to totiž údaj o tom,
s akou pravdepodobnosťou je výsledok testu pravdivý. Ukazovateľmi sú prediktívna hodnota
pozitívneho testu- pravdepodobnosť že osoba označená testom ako chorá je skutočne chorá
a prediktívna hodnota negatívneho testu - pravdepodobnosť, že osoba označená testom ako zdravá

je skutočne zdravá. Rátajú sa nasledovne:

;

. Čo to znamená? Ak je

P

+ vysoká, znamená to že je málo falošne pozitívnych pacientov a teda že test je vysoko špecifický. Ak

je vysoká P

-, tak je málo falošne negatívnych pacientov a teda test je vysoko senzitívny.

Ďalším ukazovateľom prediktívnej hodnoty je prevalencia sledovanej choroby v populácii. Tá nám
sem prišla všetko pomiešať. Je to ďalší z faktorov ktorý treba zvážiť, hovorí o tom, že čím je choroba
v populácii častejšia, tým je väčšia šanca, že pozitívny výsledok bude skutočne pozitívny. Ale ty si
hovoríš: počkať, veď na to, že či je pozitívny výsledok naozaj pozitívny tu už máme prediktívnu
hodnotu pozitívneho testu, nie?? Odpoveď znie: nie. Ale neplač, hneď si to vysvetlíme. Ak je totiž
v populácii prevalencia choroby nulová, a v teste vyjde pozitívny výsledok, tak znamená že je v teste
niečo zle. Keby sme mali napríklad test pre ľudí, ktorý by u nich skúmal prítomnosť zemiakovej
mriežky a vyšli by pozitívne výsledky, tak by sme mohli tvrdiť, že ľudia trpia zemiakovou mriežkou. Ale
to je blbosť, lebo tá napadá iba zemiaky, jej prevalencia u ľudí je nulová, teda aj P

+ by v tom prípade

mala byť nulová. Teda po zohľadnení prevalencie dostaneme vzorček

ZDROJ: 5 SEMINÁRNA PREZENTÁCIA

20.

MĚŘENÍ FREKVENCE NEMOCÍ V POPULACI -5.7

Chorobu ako proces vieme charakterizovať troma základnými ukazovateľmi: incidencia, prevalencia
a priemerná dĺžka choroby.

Incidenica (I)sa vždy vzťahuje k časovému intervalu. Vždy zaznamenáva počet nových prípadov
a podľa toho ako si s nimi poradí ju delíme na absolútnu incidenciu a relatívnu incidenciu
a v relatívnej incidencii poznáme incidenciu risk, rate a odds. Absolútna incidencia je čisto počet
nových prípadov, napríklad: v roku 1995 vzniklo u mužov 25 117 nových zhubných novotvarov.
Relatívna incidencia je, keď počet nových prípadov dáme do pomeru ku počtu osôb v populácii, ktorú
sledujeme, v tomto prípade muži. Ak to k tomu ešte aj prepočítame, na príklad na 10 000 mužov, aby
sme mali pekné číselko, vznikne nám z tohoincidencia risk.

Napríklad: počet mužov v roku 1995 v ČR bol 5 020 163 a vzniklo 25 117 zhubných novotvarov.
Prepočítavame na 100 000 mužov

(100 000 x 25 117) ÷ 5 020 163= 501

Čo to znamená? Znamená to, že pravdepodobnosť výskytu zhubného novotvaru je 501 prípadov
z 100 000 mužov za rok. Incidencia risk teda ukazuje pravdepodobnosť ochorenia osoby z určitej
exponovanej skupiny za nejaký čas. S rastúcim časom sledovanie toto riziko rastie. Incidencia risk sa
ale nedá použiť na opakujúce sa choroby.