Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

ZDROJ: HTTPS://WWW.NCBI.NLM.NIH.GOV/PMC/ARTICLES/PMC3271469/

26.

DEDUKTIVNÍ A INDUKTIVNÍ UVAŽOVÁNÍ, STATISTICKÁ INDUKCE

Všeobecne sa pod dedukciou rozumie skupina výrokov, z ktorej vyplýva nejaký záver. Ak sú výroky
pravdivé, nutne musí byť pravdivý aj záver z nich vyplývajúci. Na rozdiel od toho indukcia nedáva
istotu. Môžeme hovoriť o silnej a slabej indukcii. Slabá: vždy keď som išiel do academicu, tak mali
smažák, budú ho mať aj zajtra (pričom to nemusí byť pravda, mohli ho vypredať atď.) Silná: odkedy
existuje Zem, slnko každý deň vyšlo. Vyjde aj zajtra. (stále to nemusí byť pravda, ale
pravdepodobnosť je oveľa vyššia.

Štatistická indukcia sa využíva napríklad pri prieskume predvolebných preferencií.Výskumníci sa
nespýtajú každého človeka zvlášť, ale vyberú nejakú vzorku, z ktorej výsledky potom aplikujú na celú
populáciu.

ZDROJ: HTTP://MEDIA.PODCASTS.OX.AC.UK/CONTED/BIOETHICS/06_INDUCTION.PDF,
HTTP://MEDIA.PODCASTS.OX.AC.UK/CONTED/BIOETHICS/05_DEDUCTION.PDF

27.

EPIDEMIOLOGIE A ZDRAVOTNÍ POLITIKA

Epidemiológia sa spolu s mnohými inými disciplínami podieľa na tvorbe troch základných odvetví
zdravotnej politiky: ontogenetický referenčný systém, hodnotový referenčný systém a organizačno-
politická problematika. Ontogenetický referenčný systém predstavuje súbor základných poznatkov
o epidemiológii a medicíne, ktorý je všeobecne aplikovateľný, ale veľmi všeobecný (čo to ale presne
je, to ani srnka netuší). Hodnotový referenčný systém nie je jednotný, ani homogénny, je silno
podmienený aktuálnou politickou a sociálnou situáciou, históriou a kultúrou. Organizačno-politická
problematika navrhuje a prijíma opatrenia do istej miery založené aj na epidemiologických
šetreniach, má však za úlohu vychádzať v ústrety mnohým odvetviam a nájsť nejaký kompromis
medzi tým čo chcú hygienici, epidemiológovia , pacienti a ozajstní lekári. Pre demokraticky ponímanú
zdravotnú politiku je typické, že sa na jej tvorbe podieľajú politici, odborníci a aj celá verejnosť. Ide
o náročnú úlohu, komplikovaný sociálny proces v ktorom sa vedecké poznatky častokrát aj stratia.

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 5.11

28.

MEZINÁRODNÍ SPOLUPRÁCE V PREVENCI ŠÍŘENÍ INFEKCÍ, ERADIKAČNÍ

PROGRAMY.

Dva základné dôležité pojmy: eradikácia a eliminácia. Majú spoločné podmienky: 1.musí sa jednať
o výhradne ľudské ochorenie 2.nesmie sa v prírode vyskytovať prirodzený rezervoár 3.musí existovať
očkovanie. Rozdiel medzi nimi je ten, že eradikácia znamená kompletné vyhubenie určitej choroby na
celom svete, kdežto eliminácia sa vzťahuje len na určité územie, napr. Európa, India. Ľudstvo zatiaľ
eradikovalo len jednu chorobu- kiahne/neštovice- 8.5.1980. V štádiu eradikácie jev dnešnej dobe
napríklad polio, ktoré bolo ako prvé eliminované v Československu (!) v roku 1961. Polio malo byť
eradikované do r.2000, ale zastavila to vojna na blízkom východe a v dnešnej dobe IS, na ktorého
území sa zásadne neočkuje.