Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

Prierezová štúdia, tiež zvaná aj prevalenčná, skúma náhodný výber z populácie a výskyt daných
symptómov v nej. Produkuje informáciu o prevalencii takéhoto znaku v populácii a jej podskupinách.
Príklad: vyberie sa náhodných 1000 ľudí a sleduje sa výskyt obezity u mužov a žien v rôznom veku.
Nepýtame sa ale ako žijú, čo jedia, kde pracujú a podobne. Získa sa tak len informácia o tom, aké
percento ľudí trpí obezitou, nezisťujú sa ani príčiny, ani následky.

Ekologická a prierezová štúdia boli deskriptívne štúdie.

Prospektívne/kohortové štúdie vyberú dve skupiny ľudí ktorí sledovanou chrobou netrpia, z čoho
jedna skupina je vystavená rizikovému faktoru a druhá nie. Obe skupiny sa sledujú po dlhú dobu
a sleduje sa postupné pribúdanie chorôb. Nakoniec sa ich výskyt porovná u oboch skupín a z toho sa
predpokladá rizikový/protekčný potenciál sledovaného faktoru. Štúdia je presná a spoľahlivá,
môžeme ňou študovať aj vzácne rizikové faktory. Je ale časovo a finančne náročná a ani sa nedá
použiť na sledovanie vzácnych chorôb.

Retrospektívne/case control štúdie vyberajú dve skupiny ľudí- jedna obsahuje chorých (case) a jedna
zdravých (control). Retrospektívne sa zisťuje, či boli ľudia z týchto skupín vystavení rizikovému
faktoru. Štúdia je vhodná na pozorovanie vzácnych ochorení, chronické choroby a dlho latentné
choroby, tiež sa dá naraz sledovať viacero faktorov. Nevýhodou ale je, že sa v tejto štúdii treba
spoliehať na ľudskú pamäť.

Kohortová štúdia a case-control štúdia boli analytické štúdie.

Klinický kontrolovaný pokus, v ňom už výskumníci môžu ovplyvňovať kto exponovaný bude a kto nie.
Prebieha na úrovni jednotlivcov v malých skupinách. Používa sa napríklad pri testovaní liekov. Využíva
sa rôznej miery zaslepenia štúdie- subjekty nevedia či berú lieky, alebo placebo, pri dvojitom
zaslepení to nevedia ani lekári, pri trojitom ani dodávatelia. Cross over trial prehodenie skupín tak, že
tým ktorým sme doteraz dávali placebo budeme dávať lieky a naopak.

Populačný kontrolovaný pokus je konečnou fázou potvrdenia hypotézy o etiológii choroby. Pred
začatím takejto štúdie je treba veľa predchádzajúcich štúdií, ktoré potvrdia že populačný pokus
nebude predstavovať nebezpečenstvo. Potom sa zavedie umelý element napríklad sa fluoriduje voda
v určitej mestskej časti a pozoruje sa vznik zubného kazu. Po dosiahnutí výsledku sa ale ťažko zisťuje,
či bola zmena spôsobená umelým prvkom, alebo niečím iným.

Klinický a populačný kontrolovaný pokus boli experimentálne štúdie.

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 5.9 A 3 A 4 PREDNÁŠKOVÁ
PREZENTÁCIA

22.

RELATIVNÍ RIZIKO V PROSPEKTIVNÍCH A RETROSPEKTIVNÍCH STUDIÍCH

Výsledky z jednotlivých štúdií sa analyzujú vypočítaním relatívneho rizika (risk ratio)a rate ratio
u kohortových štúdií a vypočítaním odds ratio pri retrospektívnych štúdiách.