Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

Štatistika zosnulých má svoje výhody v tom, že úmrtie je veľmi jednoznačné a neopakovateľné a dá sa
presne časovo určiť. Avšak skúmanou štatistickou jednotkou sú už ľudia, ktorí do živej populácie
nepatria, ani sa nedá s úplnou presnosťou zistiť príčina ich smrti.

Ukazovatele štatistiky o zosnulých sú: hrubá miera úmrtnosti (popísané v okruhu 7),
štandardizovaná úmrtnosť, špecifická úmrtnosť, kojenecká úmrtnosť (popísané v okruhu 7), stredná
dĺžka života a smrtnosť. Štandardizovaná úmrtnosť je prepočítaná hrubá miera úmrtnosti na základe
rozdielneho veku. Špecifická úmrtnosť charakterizuje úmrtnosť určitej vekovej skupiny.

. Stredná dĺžka života je údaj vychádzajúci z úmrtnostných tabuliek,

je to priemerný počet rokov, ktoré ešte prežije osoba stará x rokov. Smrtnosť je ukazovateľ udávaný

pri chorobách, označuje ich klinickú závažnosť:

.

U chorôb sa uvádza smrtnosť a úmrtnosť. Aký je rozdiel? Vysoká smrtnosť znamená, že keď už raz
človek dostane tú chorobu XY, tak na ňu skoro určite zomrie. Vysoká úmrtnosť znamená, že na
choroby zomiera veľa ľudí. Príklad: tetanus- vysoká smrtnosť, nízka úmrtnosť (smrteľná keď sa
rozvinie, ale nieje v populácii častá) Infarkt myokardu – nízka smrtnosť, vysoká úmrtnosť (človek,
ktorý mal infarkt má niekedy aj celkom slušnú šancu prežiť, ale z hľadiska populačného je infarkt
pliaga) mor v stredoveku – vysoká smrtnosť aj úmrtnosť (ako ho človek dostal, tak bol
odpísaný...rovnako aj tretina Európy)

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 6 A DRUHÁ SEMINÁROVÁ
PREDNÁŠKA

13.

VÝBĚROVÁ ŠETŘENÍ ZDRAVOTNÍHO STAVU OBYVATELSTVA, PŘÍNOS A

VÝZNAM

Rutinné zdravotné štatistiky sa zaoberajú len riadne diagnostikovanými chorými, alebo už zosnulými,
to znamená, že pre zdravého občana, alebo občana netušiaceho o svojej nemoci nemajú veľký
význam. Naviac, nedá sa dobre popisovať zdravotný stav v situácii, ak sa na populáciu nedívame ako
na súbor osôb , ale ako na počet dní PN alebo počet odovzdaných lekárskych správ. Na napravenie
tejto chyby sú potrebné presné výberové šetrenia. Dokážu objasniť návyky a životosprávu ľudí, ktorí
nie sú chorí a poukázať tak na menej urgentné zdravotné problémy, ako je nadváha, nedostatok
pohybu alebo zlá strava.

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 6.5

14.

EPIDEMIOLOGIE, ZAMĚŘENÍ, OBSAH A METODY

Epidemiológia vychádza z troch základných predpokladov: 1.choroby sa u ľudí neobjavujú náhodou
2.s chorobami sa spájajú príčinné aj protektívne faktory, ktoré sa dajú zistiť systematickými
štúdiami 3.získané poznatky sa dajú využiť na zvládnutie zdravotných problémov. V staršom
ponímaní je epidemiológia braná ako štúdium rozloženia chorôb v ľudskej populácii vo vzťahu
k faktorom, ktoré toto rozloženie podmieňujú. Zaoberala sa chorobami infekčnými aj neinfekčnými,
problém ale bol v tom, že sa nezaoberala celkovým zdravím a životosprávou populácie, ale iba