Výpracky 2 ke kolokviu z OPZ

16.

NOZOLOGIE, NÁZVOSLOVÍ A

KLASIFIKACE NEMOCÍ

Nozológia je náuka o chorobách a ich klasifikácii.
Historicky prebiehali debaty o tom, či je vôbec

Kapitoly v MKCH-10

možné choroby nejako klasifikovať, či nie je ochorenie každého pacienta iba izolovanou jednotkou,
teda individuálnym prípadom. Nejako sa zhodlo na tom, že to tak asi nebude a že choroby sa dajú
podľa niečoho zoradiť a spísať. Nozológia združuje choroby na základe ich podobnosti a rozdeľuje ich
do pevne vyhradených kategórií v Medzinárodnej Klasifikácii Chorôb, úrazov a príčin smrti- MKCH-
10/MKN-10 po česky. Pokusy o vytvorenie presne takéhoto diela boli zaznamenávané asi od polovice
19 storočia. Prvý krát sa na tom páni štatistici zhodli v roku páně 1853 na kongrese v Bruseli, kedy si
povedali, že spravia „jednotlivé názvoslovie príčin smrti, užitočné pre všetky krajiny“. Vypracovali ho
až v roku 1893 a od roku 1900 sa asi každých 10 rokov prepísalo a trošku pomenilo. V ČR sa používa
desiata revízia z roku 1994, kedy sa začal používať alfanumerický kód pre každú chorobu.

ZDROJ: HOLČÍK, ŽÁČEK, KOUPILOVÁ: SOCIÁLNÍ LÉKAŘSTVÍ, KAPITOLA 5.5

17.

DIAGNÓZA V EPIDEMIOLOGII, EPIDEMIOLOGIE A PREVENCE, KATEGORIZACE

PREVENCE, SCREENING, VYUŽITÍ SCREENINGOVÝCH TESTŮ V EPIDEMIOLOGII

Východiskom epidemiologickej diagnózy je správna definícia choroby, čiže jej znakov a toho, čo
chceme vlastne sledovať. Ďalej, keďže epidemiológia pracuje s veľkými masami ľudí, by diagnostický
proces mal byť čo najjednoduchší, aby bolo možné v krátkom čase rozhodnúť, či sledované osoby
chorobou trpia, alebo nie. Diagnostika sa praktizuje pomocou dotazníkov a testov. Je očakávané, že
chybovosť epidemiologickej diagnostiky je vyššia, než u klinickej diagnostiky, preto je dôležité poznať
charakter chýb, ktoré sa môžu vyskytnúť a vyrovnať sa s nimi správnou voľbou testu. Testy
v epidemiológii musia byť opakovateľné(reliabilita), správne (validita) a jednoduché. Opakovateľnosť
je vlastnosť testu dávať rovnaké výsledky pri pakovaných meraniach za tých istých podmienok.
Mierou opakovateľnosti je presnosť, udávaná v jednotkách variability. Ideálne by mala byť variabilita
nulová, vtedy by bol test najpresnejší. Správnosť je popísaná v okruhu 18. Jednoduchosť je významná
vlastnosť. Testy v epidemiológii by mali byť časovo a finančne nenáročné a mali by ho zvládnuť
vykonať aj menej kvalifikované osoby. Jeho výsledky by tiež mali byť dostupné čo najskôr.

V praxi sa využívajú: rádiografia (ca prsníka, choroby srdca), tuberkulínový test (TBC, lepra), krvné
testy (diabetes, anémia, lues), vyšetrenie moči (hematúria, bakteriúria, diabetes, fenylketonúria,
ochorenia obličiek).

Skríning je použitie jednoduchých testov na veľkú populáciu osôb nepreukazujúcich príznaky. Jeho
cieľ je nájsť skoré štádiá rozšírených vážnych chorôb, chorých na túto skutočnosť upozorniť a začať
skorú liečbu. Používa sa pri prevencii ochorení, alebo pri vstupných prehliadkach do niektorých
zamestnaní (armáda, letectvo, potravinárstvo) na zistenie či sú dané osoby v správnej kondícii, alebo
kvôli zabráneniu šírenia infekčných ochorení. Predpokladom skríningu sú ale dve veci: 1.choroba, na
ktorú je skríning aplikovaný sa dá, aspoň v skorých štádiách, liečiť alebo zmierniť. Nebudeme predsa
robiť celoplošné vyšetrenie na HIV a hovoriť ľuďom: hmm, blbé, umrieš. 2.Zo skríningu musí byť viac
úžitku, ako škody. Teda skríningový test nesmie byť rizikový zákrok, niečo čo by moc bolelo atď.