Arnhem 1944

Eisenhower sa stále držal svojej alternatívy - útoku na širokom fronte, aj keď teraz už Spojenci postupovali pomalšie. Plán hlavného úderu považoval za hazard - mohol priniesť rýchle a rozhodné výsledky, ale mohol takisto skončiť katastrofou. Montgomeryho plán zamietol, no 21. skupine armád ponechal (aj napriek Pattonovým výhradám) pre postup popri pobreží až do obsadenia prístavu Antverpy priority v zásobovaní.

25. augusta 1944 zahájil Montgomery ofenzívu od Seiny k Rýnu, ktorej cieľom bolo nielen obsadiť Rýn, ale izolovať priemyselné srdce Nemecka - Porúrie. 4. septembra sa 11. obrnená divízia (predvoj britskej 2. armády) generála George P. Robertsa zmocnila Antverp. Obsadila prístav neporušený, pretože prekvapení nemeckí vojaci nestihli odpáliť nálože. Došlo tu však k nedorozumeniu, ktoré malo osudný vplyv na ďalší priebeh spojeneckých operácií na Západnom fronte. Robertsovi nikto nenariadil - ani generál Horrocks (veliteľ XXX. zboru), ani generál Dempsey, ani Montgomery, ani Eisenhower , že má situáciu využiť a obsadiť severné predmestie Antverp, zmocniť sa predmostia na Albertovom kanále a odrezať tak 3 km vzdialený poloostrov J. Beveland - kľúč k severnému ústiu Šeldy (bez ktorého je Antverpský prístav Spojencom na nič).

Aj napriek veľkej snahe sa 4. septembra 1944 postup Spojencov zastavil. Dôvodov bolo viac. Jedným z nich bola zásobovacia kríza, ktorá postihla už aj Montgomeryho 21. skupinu armád. Ďalším dôvodom bola únava. Vojaci boli po sérií dní, kedy bez prestávky pochodovali desiatky kilometrov totálne vyčerpaní a mnohí zaspávali aj na mieste, kde sa práve nachádzali - čo neprispievalo veľmi k zvýšeniu morálky.

Prestávku v bojoch snaživý Montgomery využil na predloženie svojho plánu Eisenhowerovi o jedinom, rozhodujúcom údere (ktorý vypracoval už v polovici augusta). 4. septembra poslal Eisenhowerovi depešu č. M-160 v ktorej bolo okrem iného napísané: "Dospeli sme do etapy, kedy silný a rozhodný úder smerom na Berlín má šancu preraziť a tým skončiť vojnu."1) Eisenhower mu 5. septembra poslal svoju odpoveď. Vyjadril sa takto: "Súhlasím s vašou koncepciou úderu na Berlín, no nie v tejto chvíli na úkor všetkých iných manévrov."2)

Gen. Eisenhower predpokladal, že jadro nemeckej armády na západe je už zničené, preto nariadil rýchle poraziť Siegfriedovu líniu, prekročiť Rýn na širokom fronte, zmocniťsa Sárska a Porúria. Zdôrazňoval, že pred útokom je bezpodmienečne nutné otvoriť prístavy Le Havre a Antverpy. Vzhľadom na zásobovaciu krízu mohlo toto kompromisné riešenie len ťažko priniesť rozhodnutie na fronte ešte v roku 1944.

Spojeneckú prestávku v bojoch využili aj Nemci, ktorí medzitým stihli čiastočne reorganizovať a stabilizovať front. Keď Spojenci po prestávke chceli svoj postup obnoviť, narazili na tvrdý a nečakaný odpor. Generál Horrocks neskôr napísal: "Verím, že keby sme na seba vzali riziko a pokračovali v postupe, miesto aby sme zastavili, priebeh celej vojny v Európe by bol iný."3)