Arnhem 1944

Arnhem sa stal najdôležitejším bodom operácie. "Bez obsadenia prechodu cez Rýn by sa totiž celý Montgomeryho plán oslobodenia Holandska, obchvat Siegfriedovej línie zo severu a vpád do Porúria celkom zrútil."5)

Na porade 10.septembra bola tiež prejednávaná dôležitá otázka - denná doba operácie. Všetky predchádzajúce operácie prebiehali v noci, za mesačného svitu. Generálporučík Brereton sa ale rozhodol pre dennú operáciu. Pre toto rozhodnutie hovorilo viacero faktorov. Týždeň určený pre operáciu mal totiž všetky noci bezmesačné, čo znemožňovalo výsadok a taktiež pri všetkých predchádzajúcich operáciách došlo v zoskokových a pristávacích zónach k zmätku, nedostatočnému sústredeniu síl a tým aj k väčším stratám. Obavy spôsobovalo nemecké protilietadlové delostrelectvo (klzáky neboli okrem pilotnej kabíny opancierované a lietadlá C-47 Dakota nemali samotesniacu nádrž), ale Brereton bol presvedčený, že náletmi bombardérov je možné delostrelectvo vyradiť. S určitými stratami sa však počítať muselo. Podľa Breretona však výhody denného útoku zďaleka prevyšovali nad jeho nevýhodami.

Najväčším problémom sa stalo letecké zaistenie operácie. Bolo treba stiahnuť dopravné lietadlá a vlečné lietadlá z ich bežných úloh a nechať ich v pohotovosti. Súčasťou plánu bolo i pridelenie vzdušných koridorov vybraných na základe sily nemeckej protilietadlovej obrany v jednotlivých oblastiach, organizácia záchrannej leteckej služby na mori, následné zásobovanie výsadku zo vzduchu, zhodenie atráp parašutistov v iných častiach Holandska (pre odvedenie pozornosti Nemcov) a ďalšie. Podľa pôvodných odhadov sa operácie malo zúčastniť až 5 000 lietadiel všetkých typov (vrátane 1 500 eskortných stíhačiek).

Čoskoro sa však ukázalo, že nie je dostatočný počet lietadiel na prepravu všetkých 35 000 mužov naraz. Kvôli problémom s údržbou, únave posádok a krátkemu dňu odmietlo letectvo uskutočniť viac ako jeden let denne. Celý plán operácie sa musel prispôsobiť kapacite dopravného letectva, čo znamenalo dopraviť výsadkárov a ich výzbroj do akcie po častiach v troch vlnách v priebehu troch dní. Tým sa zvýšilo riziko operácie. Faktorov, ktoré mohli operáciu ohroziť, bolo niekoľko: Nemci mohli posilniť svoje jednotky rýchlejšie než sa predpokladalo, aktivita delostrelectva sa mohla zvýšiť a celú operáciu v takomto prípade ohrozovalo hlavne počasie. Pri jeho zmene (ktorá nebola v tomto ročnom období žiadnou novinkou) hrozila katastrofa. Ostávali ešte aj klasické faktory ohrozujúce výsadkovú operáciu (nesprávne miesto výsadku, zničenie mostov nepriateľom skôr ako sa ich zmocnia výsadkári, prerušenie koridoru pre postup pozemného vojska...). Úspech celej operácie závisel od rýchlosti obsadenia mostov, po ktorých mohli pozemné vojská postúpiť a bez ktorých by sa nemohli výsadkové jednotky za nemeckými líniami dlho udržať.