Arnhem 1944

Do oblasti, kde mala druhá vlna pristávať, poslali Nemci už ráno divízie SS a protilietadlové delá, čím pripravili pristávajúcim Angličanom milé privítanie. Pristávajúce jednotky sa bleskurýchle sformovali a aj napriek húževnatým útokom nemeckých vojakov sa spojili zo štábom 1. vzdušnej výsadkovej divízie. Hustá hmla nad Anglickom znemožnila vyslanie ďalších jednotiek. Vojaci, ktorí pristáli sa zhromaždili v okolí Oosterbeeku (predmestie Arnhemu) a vytvorili ježkovité postavenie nazvané "Perimeter".

S jednodňovým meškaním sa pred Eindhovenom spojili gardové tankové divízie s americkými výsadkármi gen. Taylora a 24 hodín po začatí operácie MARKET-GARDEN dorazili do Eindhovenu. Tu ich zdržalo miestne obyvateľstvo, ktoré vyšlo do ulíc a vítalo svojich osloboditeľov. Tankové oddiely potrebovali niekoľko hodín, aby sa z mesta dostali von. Zakrátko zastali opäť, lebo Nemci vyhodili most v Son do vzduchu. Nebol poškodený úplne a za krátky čas ho britskí ženisti opravili. Ale aj tak im tento rad nepredvídaných problémov spôsoboval značné zdržanie a každé zdržanie negatívne vplývalo na hladký priebeh operácie.

V podvečer začali Nemci posiľňovať svoje jednotky pri arnhemskom moste v snahe vytlačiť Frostových vojakov. Tí bojovali o každý kúsok zeme a aj napriek ostreľovaniu fosforovými granátmi sa nedali vytlačiť zo svojich pozícií v okolí severného nájazdu na most.

Angličania sa nachádzali v zložitej situácii (zo šiestich práporov dorazil k mostu iba Frostov 2. prápor) a jediný muž (gen. Urquhart), ktorý by mohol situáciu zachrániť sedel bezmocne na povale jedného mestského domu, hlboko v nemeckom tyle.

Už v tento deň začalo vychádzať najavo, že bolo osudovou chybou podceniť bojaschopnosť nemeckej armády a to hlavne v okolí Arnhemu.

Deň tretí - Utorok 19. septembra 1944

V Arnheme hneď zrána zaútočili dva prápory znovu južne od nemocnice sv. Alžbety. Útok bol rýchlo odrazený, no istý úspech dosiahol. Angličania vyradili obrnené vozidlo parkujúce pred domom na Zwarteweg 14 z činnosti a vyslobodili generálmajora Urquharta z jeho nedobrovoľného pobytu na povale. Keď sa o 7.15 hodine objavil v hlavnom sídle 1. britskej výsadkovej divízie, všetci boli veľmi šťastní, pretože nikto s jeho návratom už nepočítal.

Anglickí výsadkári, brániaci most, boli hneď od rána pod ťažkou paľbou. Z pôvodne 18-tich obsadených domov držali ešte stále desať. Nemali žiadnu stravu ani vodu. Živili sa iba ovocím nájdeným v pivniciach. Aj keď sa statočne bránili, nemecký útok stále silnel a navyše nemecké delostrelectvo začalo kúsok po kúsku likvidovať domy, v ktorých sa anglickí výsadkári nachádzali.

Predpoveď počasia na tento deň síce hlásila, že bude bezoblačno, ale počasie sa začalo zhoršovať už pri štarte. Oblaky nad celým kanálom ležali veľmi nízko a tak sa niektoré dopravné lietadlá dostali do problémou po vzlete. Z celkového množstva 655 transportérov a 431 klzákov sa do Holandska dostala asi len polovica. A k samotným výsadkárom sa dostalo len 12 ton z 87 ton zhodenej munície, stravy a ďalších zásob. Štart poľských výsadkárov (s ktorými Urquhart naisto počítal) sa odložil na stredu.