Arnhem 1944

V tento deň sa RAF (Royal Air Force - kráľovské letectvo) znovu pokúsi zásobovať perimeter v Oosterbeeku. Napriek hrdinským činom a veľkej snahe pilotov sa k Urquhartovým jednotkám dostalo len okolo 8% zo zhodeného materiálu a zásob. Keďže letectvo stratilo väčší počet lietadiel (lebo počet 88 mm protilietadlových diel - postrachu letectva - sa v oblasti strojnásobil), veliteľstvo RAF sa rozhodlo upustiť od ďaľšieho zásobovania 1. výsadkovej divízie.

SS-Obersturmbannführer Harzer vydal v tento deň rozkaz, aby nemecké oddiely odrezali perimeter od Rýna. Vie, že na druhej strane sú ďaľší výsadkári a jedna divízia XXX. zboru (43. pešia) sa snaží k týmto výsadkárom dostať. Anglické pozície pri Rýne sú celú sobotu pod neustálou paľbou, no Nemcom sa nepodarí odrezať ich od rieky.

O 20.15 odosiela gen. Urquhart Browningovi depešu, ktorá zdôrazňuje vážnosť situácie: "Mnoho útokov behom dňa malými skupinami pechoty, samohybnými delami, tankami, vrátane plameňometnými. Každý útok doprevádzaný ťažkým ostreľovaním perimetra divízie mínometmi a delami. Po mnohých útokoch zostáva tento v podstate nezmenený avšak veľmi riedko držaný. Doposiaľ nedošlo k fyzickému kontaktu s oddielmi na južnom brehu rieky. Zásobovanie neúspešné, dostali sme len malé množstvo munície. Stále žiadne jedlo a všetci muži sú strašnu špinavý pre nedostatok. Morálka doposiaľ dostatočná, ale neustále ťažké ostreľovanie má svoj logický účinok. Budeme sa držať, avšak dúfame vo svetlejších nasledujúcich 24 hodín."14)

43. divízia sa mala v ten deň urýchlene dostaviť k Drielu a spolu s Poliakmi prekročiť rieku. Zápchy a chaos na cestách úzkeho koridoru však spôsobili, že 130. brigáda 43. pešej divízie dorazila k Poliakom až po zotmení a to je už príliš neskoro na to, aby s nimi prekročila rieku.

Poliaci sa teda o to pokúšajú sami. Za podpory delostrelectva (ktoré bolo ale neúčinné) vyrazia krátko po polnoci na piatich obojživelných vozidlách DUKW a šestnástich člnoch cez Rýn. Nemecká paľba však silnela a Poliaci mali značné straty. Do svitania rieku prekročilo len 250 vojakov, ale z nich sa do perimetra dostalo len 200. S výchdom slnka sa ostatný Poliaci vrátili naspäť do Drielu. Ďalší pokus prísť na pomoc Urquhartovým výsadkárom skončil neúspechom.

Deň ôsmy - Nedeľa 24. septembra 1944

Nemecká Paľba v Oosterbeeku bola deň za dňom silnejšia. Anglický perimeter sa stále zmenšoval, no ešte stále mal, aj napriek veľkej snahe nemeckých oddielov, prístup k Rýnu.

Najhoršie celú situáciu v perimetri znášali ranený. Bolo ich všade čoraz viac a stále pribúdali. Navyše prídeli potravín boli zaké malé, že ledva stačili pokryť potreby ranených. Problémy boli aj s vodou, kanalizáciou a lekárskym materiálom. Ranený boli uložený v oosterbeeckých hoteloch a v okolitých domoch. Keďže podmienky ranených sa stále zhoršovali, rozhodol sa pluk. G. Warrack (náčelník lekárskej pomoci) požiadať nemeckú stranu o prevoz ranených do arnhemskej nemocnice, aj za cenu, že padnú do zajatia. Dohodli sa o dvojhodinovom prímerí (od 15.00 do 17.00), počas ktorého opustilo anglický perimeter okolo 2 200 ranených vojakov (medzi nimi aj ranený brigádny generál Hackett, vydávajúci sa za slobodníka). Po skončení prímeria začali boje znovu. Vyčerpaní, hladní, smädní a špinaví anglickí výsadkári bránili svoje postavenia však z posledných síl.