Arnhem 1944

Okolo 17.30 hodine obdržal generál Lathbury správu, že Frostov prápor je pri moste. Prikázal svojmu štábu, aby zaútočil tou istou cestou. To sa im skutočne aj podarilo. Po príchode k mostu sa podriadili Frostovmu veleniu. Bola to prvá a posledná posila Frostových jednotiek.

Rota B (ktorú Frost oddelil už na obed, aby obsadila pontónový most) podľa Frostových predpokladov mala už v tej dobe preraziť nemecký odpor pri Den Blink. Frost chcel vydať rozkaz, aby sa táto rota preplavila cez Rýn v člnoch, ktoré si už dávnejšie všimol v dokoch pri pontónovom moste (pontónový most bol totiž nefunkčný, pretože Nemci už dávnejšie jednu jeho časť odniesli na východ od Arnhemu). Spojenie s rotou B nebolo možné nadviazať, preto k nej poslal zopár mužov s rozkazom. Títo muži ju už pri pontónovom moste nenašli a keďže na spiatočnej ceste narazili na Nemcov, prebojovali sa späť k mostu až nasledujúce ráno.

V prvý deň operácie sa stala závažná udalosť, o ktorej Spojenci nemohli nič tušiť. Nemci našli v zostrelenom klzáku typu Waco celý plán spojeneckej operácie. Po pár hodinách mal tento veľmi cenný dokument vyhodnotený na stole generál Student.

Deň druhý - Pondelok 18. septembra 1944

Za svitania sa k Arnhemskému mostu pokúšali nezávisle na sebe dostať 4 prápory. Prenikali územím medzi nemocnicou sv. Alžbety a Rýnom. 3. prápor (pod velením podpluk. Fitcha) sa snažil preniknúť cestou, ktorou predchádzajúci deň prešiel podpluk. Frost. Boli zastavení vojakmi SS-Sturmbannführera Krafta. Súbežne s 3. práporom útočili aj 1. prápor (pod velením podpluk. Dobieho), 11. prápor (pod velením podpluk. Lea) a 2. južný staffordský prápor (pod velením podpluk. McCardieho). Ani jeden s týchto práporov však k mostu neprenikol.

Hneď ráno sa pod paľbou ocitol aj generál Urquhart doprevádzaný svojim štábom a gen. Lathburym. Nachádzali sa v spleti uličiek okolo nemocnice sv. Alžbety, z ktorej sa im nepodarilo vymotať a tak hľadali úkryt kde sa dalo. Pri jednom z mnohých pokusov dostať sa z dosahu Nemcov bol tažko ranený gen. Lathbury. Nechali ho v opatere u jedného manželského páru s tým, že ho po skončení bojov odvedú do nemocnice. Lenže nemecká streľba stále silnela a tak sa Urquhart musel skryť v neďalekom dome na Zwarteweg 14. Pred domom zastalo nemecké obrnené vozidlo a on sa musel ukryť na povale (ešte nevediac, že tam zostane 24 hodín). Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia sa vtedy cítil "ako idiot, nezmyselne, nečinne v boji ako divák."9)

Plány ukoristené predchádzajúci deň umožnili Nemcom predpokladať další spojenecký výsadok. Preto už medzi 9. a 10. hodinou ráno začalo nad Holandskom krúžiť 190 nemeckých stíhačiek v snahe zachytiť spojenecké lietadlá a zaútočiť na ne. Tie však nie a nie sa ukázať. Dôvod bol prostý: Nad Holandskom síce svietilo slnko, no v Anglicku ležala nad letiskami hustá hmla. Tá sa čiastočne rozplynula až okolo obeda a keď popoludní dorazila druhá vlna do Holandska, bola viac ako polovica nemeckých stíhačiek na letiskách a doplňala si palivo príliš ďaleko od prieletových miest. Z malého množstva nemeckých stíhačiek, ktoré sa pokúsili zaútočiť, sa nepodarilo ani jednej preraziť štít spojeneckých doprovodných strojov a ohroziť samotný konvoj.