Arnhem 1944

SS-Obergruppenführer Bittrich (veliteľ II. tankového zboru SS) dostal okolo 18. hodiny správu o ďalšom pristátí parašutistov, tentoraz však pri Drieli. Bittrich bol v tej chvíli presvedčený, že Poliaci prišli, aby zastavili postup 10. tankovej divízie (ktorá už bezpečne prechádzala cez most) do Nijmegenu. Bittrich preto stiahol časť vojakov spolu so 40 tankami z Oosterbeeku a poslal ich na južnú stranu Rýna, aby zabránil spojeniu výsadkárov s postupujúcimi tankami. Toto rozhodnutie definitívne zabránilo Horrocksovi podniknúť akúkoľvek väčšiu akciu smerom na Arnhem.

Deň šiesty - Piatok 22. septembra 1944

Doobeda sa pred poľskými pozíciami náhle objavili anglické tanky. Bol to ale len prieskumný oddiel, ktorý sa omylom dostal až k Poliakom. Konečne bolo nadviazané spojenie medzi pozemnými jednotkami a 1. výsadkovou divíziou. Z pôvodných 48 hodín sa ale stali štyri dni a 18 hodín. Tanky sa k Poliakom dostali povedľa pravého krídla 10. tankovej divízie SS, ktorá blokovala cestu z Nijmegenu do Arnhemu. Vytvorili tak úzky koridor, ktorý ostal až do konca bitky v rukách Angličanov a mohli cez neho uniknúť zbytky oddielov z Oosterbeeku do bezpečia Nijmegenu.

Situácia v Oosterbeeku sa zatiaľ stále zhoršovala. Zbytky anglických oddielov boli pod stálou nemeckou paľbou a čelili mnohým útokom, ktoré väčšinou končili bojom na bodáky. Ale Browning dával ešte v ten deň správu gen. Eisenhowerovi že situácia v Arnhemskom úseku sa zlepšila. Gen. Smith ponúkol v piatok gen. Urquhartovi, že mu pošle svoju 52. pešiu divíziu v klzákoch na pomoc. Odpoveď gen. Urquharta však znela: "Ďakujem za vaše oznámenie... ale ponuka nie je... opakujem nie je... potrebná, lebo situácia je lepšia, ako sa zdalo."13)

Večer sa Poliaci pokúšali znovu o prechod cez Rýn. Tentokrát sa nespoliehali na Angličanov, ako minulú noc, ale mali k dispozícii dve 2,5 tonové obojživelné vozidlá. Presne o 24. hodine začali presúvať tieto vozidlá k rieke. Cesty boli však blatové, pretože celý deň pršalo. Nemotorné vozidlá sa pokúsili viackrát po rozbahnenom teréne dopraviť k Rýnu, no vždy zapadli a tak o 3. hodine sa pokusu o prepravu zásob vzdali. Nadránom sa o prechod rieky ešte raz pokúsili v gumených člnoch od gen. Taylora, no tie rýchlo zmizli vo vode počas hustej nemeckej paľby. Aj keď sa zásoby prepraviť nepodarilo, na druhý breh sa predsa podarilo prejsť 50-tim vojakom.

Deň siedmy - Sobota 23. septembra 1944

V Holandsku síce celú sobotu poprchalo, v Anglicku sa však vyjasnilo, čo umožnilo konečne dokončiť vzdušnú časť operácie MARKET-GARDEN. Posledné jednotky boli teda na miesto plánovaného tretieho dňa vysadené až v deň siedmy. Posíl sa dočkala 82. výsadková divízia a takito aj vojaci 101. výsadkovej divízie boli posilnený o viac ako 3 000 vojakov. Zoskočil aj zvyšok poľskej parašutistickej brigády (okolo 500 mužov). Boli však vysadený pri Grave (v sektore 82. výsadkovej divízie) a k Drielu sa dostali až v nedeľu 24. septembra.