Arnhem 1944

Nemci nielenže obsadili väčšinu zásobovacích zón, ale naučili sa obsluhovať aj signalizáciu (pretože zajali aj britského dôstojníka, ktorý mal pri sebe plán pre pozemnú a svetelnú signalizáciu), čo ešte zhoršilo situáciu Angličanov.

Večer došlo pri Nijmegene k spojeniu gardovej tankovej divízie XXX. zboru s 82. výsadkovou divíziou. Tým boli zaistené dve tretiny cesty do Arnhemu. V ceste ďalej stál most cez Waal, ktorý bránilo 500 mužov Waffen-SS. Pretože všetky pokusy o obchvat stroskotali, ďalší útok bol naplánovaný na nasledujúci deň (20. septembra).

Doposiaľ ešte neprišla ani jedna správa od 1. výsadkovej divízie. Prvé hlásenie o kritickej situácii Angličanov prišlo až od 82. výsadkovej divízie, ktorej štáb sa stretol s neznámym partizánom, ktorý ich upozornil na nebezpečenstvo, že by mohli byť Angličania zlikvidovaní stále silnejúcimi nemeckými tankovými jednotkami.

Z kritickej situácie, v ktorej sa Angličania nachádzali, im mohli pomôcť ľudia, ktorí doslova čakali na rozkaz k nasadeniu - disciplinovaní, dobre vycvičení a vyzbrojení holandskí odbojári. Lenže o ich pomoc, ako neskôr vyhlasovali, nikto nestál. "Nie je preto vylúčené, že anglický velitelia mali tajný rozkaz nenechať holandských odbojárov vmiešať sa vrámci operácie MARKET-GARDEN do bojov."10)

Utorok 19. septembra možno pokladať za akýsi prelomový deň: Pri snahe preniknúť k mostu boli zničené tri anglické prápory, poľskí výsadkári nedorazili a problémy so zásobovaním (ktoré sa stále zväčšovali) celú situáciu iba zhoršovali.

Deň štvrtý - Streda 20. septembra 1944

Na Arnhemskom moste sa situácia začínala vyostrovať. Zbytky Frostovho 2. práporu boli z troch strán obklopené Nemcami a horiacimi budovami. Munícia im pomaly dochádzala a zásobovanie nebolo možné. Jedinou nádejou zostával ešte rýchly prielom XXX. zboru, ktorý by prišiel na pomoc Angličanom, bojujúcim na severnom konci mosta. Podľa plánu operácie MARKET-GARDEN mala 1. výsadková divízia udržať most len 24 hodín. Potom mali doraziť tanky XXX. zboru. Most držal iba jeden prápor a ďalšie malé skupiny. Napriek tomu ho dokázali držať až tri razy dlhšie. Bránili tak nielen presunu 10. tankovej divízie SS do Nijmegenu, ale znemožňovali Nemcom využívať ho k doprave zásob k svojim jednotkám na juhu Holandska.

1. poľská samostatná parašutistická brigáda, ktorá mala odletieť už v utorok 19. septembra na pomoc anglickým výsadkárom bola tesne pred štartom zastavená kôli zhoršujúcemu sa počasiu a štart bol preložený na ďalší deň. Lietadlá, ktoré odštartovali skôr, sa v zoskokových zónach dostávali do vražednej paľby nemeckých obrancov a väčšina klzákov bola zničená ešte vo vzduchu. Z mála vojakov, ktorým sa podarilo pristáť, sa len zopár skupín prebojovalo k veliteľstvu 1. výsadkovej divízie (v Oosterbeeckom hoteli Hartenstein). Ostatní vojaci padli ešte vo vzduchu, alebo boli zajatí nemeckými vojakmi.