Arnhem 1944

Postup Angličanov bol však pomalý. Miesto výsadku 1. výsadkovej divízie bolo zvolené príliš ďaleko od cieľa. "Červení diabli" museli najprv prejsť dobrých 10 km pešo. Strácali tak drahocenný čas rozptýlení v pouličných bojoch, namiesto toho, aby prvých 24 hodín vložili všetky sily do obsadenia mostu.

Okolo obeda vyrazil aj XXX. zbor. Opustil svoje predmostie pri Neerpelte (na severnom brehu Albertovho kanála) a vydal sa smerom na Eindhoven cez nemecké protipancierové zátarasy. Narážal na nepriateľa všade tam, kde podľa rozviedky nemal byť. Prvé tanky na jedinej ceste, ktorá smerovala do Eindhovenu boli umiestnené po zásahu tak, že blokovali cestu. Postup Angličanov sa zastavil. Americký generál Taylor (veliteľ 101. výsadkovej divízie) sa tak ocitol v nezávideniahodnej situácii. Do svojich klzákov naložil čo najviac džípov (aby bola jeho divízia čo najpohyblivejšia), ale ani jedno delo. Spoliehal sa totiž na prítomnosť anglických tankových kanónov.

Pri Arnheme smerovala k stanovenému cieľu iba jedna brigáda (ostatní vojaci sa ešte stále motali okolo miesta pristátia, pretože väčšina jednotiek sa ešte nestačila sformovať). Jedna z jednotiek SS na túto brigádu zaútočila a z dvoch práporov zostal po bojoch len jeden, ktorý mohol plniť úlohy divízie. Velil mu podplukovník John Frost. Keď pochodoval so svojim oddielom cez dedinu Heveadorp, netušil, že iba pár stoviek metrov napravo je prievoz cez Dolný Rýn. Nebol sám, kto s touto dôležitou informáciou nebol oboznámený. Plánovači operácie tento dôležitý prievoz jednoducho prehliadli. Navyše železničný most, ktorý bol medzi prievozom a Arnhemom stihli Nemci pred príchodom Frostových mužov vyhodiť do povetria.

Problémy mali Angličania aj so spojením. Urquhartov štáb nemal spojenie s Frostom a ani s 1. výsadkovou brigádou generála Hicksa. Urquhard mal ťažkosti kontaktovať aj generála Browninga, ktorého štáb bol blízko Nijmegenu. Spojenie nemali ani jednotlivé roty navzájom. Boli teda odkázaní na mapy, ktoré neboli vždy presné a v neznámom teréne sa len ťažko orientovali, čo hladkému priebehu operácie veľmi neprospievalo.

Keď si Frostova jednotka prerážala cestu popri Rýne, Angličania sa nepozorovane preplýžili okolo vojakov SS-Sturmbannführera Krafta, ktorý neskôr zatarasil všetky cesty a definitívne tým odrezal Frosta od zvyšku anglickej výsadkovej divízie.

V popoludňajších hodinách sa SS-Hauptsturmführer Gräbner so 40 obrnenými vozidlami prieskumného oddielu AA 9 vydal na prieskum síl nepriateľa, zistil, že Arnhem je ľudoprázdny. Po ohlásení tohoto stavu dostal od Harzera rozkaz k návratu. Minul sa s Frostovými jednotkami asi o hodinu.

Skôr ako Frostovi vojaci vstúpili na most, bol už most 30 minút pod ochranou granátnikov SS, ktorých tam poslal Bittrich. Most stál stále nepoškodený. Frost namiesto toho, aby obadil obe strany mostu poslal časť vojakov na most, čím prebudil Nemcov v bunkri na severnej prístupovej ceste. Frost tak zostal so svojimi mužmi na severnej strane a rieku nemohol prekročiť.