Arnhem 1944

Montgomery predpokladal, že Nemci očakávajú priamy útok na severovýchod a preto prekvapivý útok severozápadným smerom otvorí cestu pre tanky britskej 2. armády, ktoré postúpia cez Holandsko ďalej do Nemecka. Potom bude možné postup obrátiť doprava (obísť tak Siegfriedovu líniu) a preniknúť do Porúria zo severu.

Na Eisenhowera urobil dojem Montgomeryho plán jeho odvážnosťou a brilantnosťou. Znamenal síce zdržanie pri otvorení Antverp a znemožňoval ďalší postup Pattonovej 3. armády do Sárska, ale Eisenhowera fascinovala taká smelosť a preto k nemu dal súhlas. Napriek tomu zdôraznil, že pôjde len o obmedzený útok, ktorý iba predĚži postup na severovýchode cez Rýn a do Porúria. Až po dosiahnutí týchto cieľov bol Eisenhower ochotný diskutovať s Montgomerym o ďalšom postupe. Porada teda skončila s tým, že Montgomery musel prijať toto, podľa neho "polovičaté opatrenie". Na záver porady generál Brereton určil za veliteľa operácie Generálporučíka Browninga (mal veliť aj operácii COMET).

Keď Eisenhover odletel, ukázal Montgomery na mape navrhovanú operáciu generálporučíkovi Browningovi. Browningovi bola hneď jasná zložitosť operácie. Ukázal na najsevernejší most - 5. most cez Rýn v Arnheme a spýtal sa: "Za ako dlho k nám prídu obrnené jednotky?" Montgomery bez váhania odpovedal: "Za dva dni." Browning, stále hľadiaci na mapu povedal: "Môžeme ho udržať štyri." Potom pokračoval: "Mám ale obavy, pane, či nezachádzame o jeden most príliš ďaleko."4)

Času na prípravu operácie MARKET-GARDEN zostávalo málo, pretože operácia bola založená na predpoklade, že nemecké jednotky v južnom Holandsku sú ešte dezorganizované. Aj napriek nedostatku času sa Montgomery chopil prípravy svojím charakteristickým opatrným a perfekcionalistickým spôsobom. Požadoval absolútnu prioritu v zásobovaní a taktiež istotu, že Pattonov postup do Sárska bude zastavený.

Plánovanie a prípravu vzdušnej výsadkovej časti operácie mal na starosti štáb spojeneckej 1. vzdušnej výsadkovej armády. Pripravil plán doslova mamutej operácie, v ktorej sa k bleskovému obsadeniu mostov a udržaniu koridoru pre pozemné jednotky plánovalo vysadiť okolo 35 000 vojakov troch divízií a jednej brigády v pásme dlhom od Belgicko-Holandských hraníc k Arnhemu (celkom 107 kilometrov).

Americká 101. vzdušná výsadková divízia generálmajora M.D. Tayloramala mala za úlohu obsadiť prechody cez kanály a rieky v úseku 25 km medzi Eidhowenom a Veghelom (skoro pod nosom tankom XXX. zboru).

Úsek na sever od 101. vzdušnej výsadkovej divízie - 15 km úsek medzi Grane a mestom Nijmegen bol zverený do rúk americkej 82. vzdušnej výsadkovej divízii generálmajora J.M. Gavina.

Najdôležitejším cieľom operácie bolo mesto Arnhem a prechod cez Dolný Rýn. V Arnheme stál veľký železobetónový štvoroblúkový diaľničný most s betónovými rampami, dlhý skoro 600 metrov. Obsadiť tento most dostali za úlohu 1. vzdušná výsadková divízia generálmajora R.E. Urquharta a jej podriadená 1. poľská parašutistická brigáda generálmajora S. Sosabowského.